Dávno som počula o tom, že to bolí. Ale veriť tomu? Vždy mi to prišlo patetické... Mantrou mi bolo, že človek má v sebe zakorenenú priveľkú sebeckosť na to, aby sa trápil kvôli inému viac, ako kvôli sebe.
A predsa sa teraz na mňa z tmavého skla pootvoreného okna dívala len vlastná tvár. Akási bledá maska, ktorú som ani nepoznávala.
Mala som nenormálnu chuť zapáliť si. Cigarety, trávu, čokoľvek... Len pre nejaké to masochistické ukojenie chúťok cítiť v hrdle ten pálivý pocit dymu vchádzajúceho do pľúc.
