Dávno som počula o tom, že to bolí. Ale veriť tomu? Vždy mi to prišlo patetické... Mantrou mi bolo, že človek má v sebe zakorenenú priveľkú sebeckosť na to, aby sa trápil kvôli inému viac, ako kvôli sebe.
A predsa sa teraz na mňa z tmavého skla pootvoreného okna dívala len vlastná tvár. Akási bledá maska, ktorú som ani nepoznávala.
Mala som nenormálnu chuť zapáliť si. Cigarety, trávu, čokoľvek... Len pre nejaké to masochistické ukojenie chúťok cítiť v hrdle ten pálivý pocit dymu vchádzajúceho do pľúc.
Len taká zábavka, aby som v sebe zadusila chuť niekomu klásť divne otázky. Prečo nemôžem byť normálna, prečo nemôžem byť ako ostatné ženské, ktoré keď sa zamilujú, tak do toho spadnú po hlave a už ani nevedia uvažovať? Ale ja nie, kdeže. S príliš čistou hlavou hľadím racionálne na veci, ktoré rozumom nejde vysvetliť.
A potom spochybňujem veci a pocity, vzťahy a lásku. Prečo? Pretože sú pre mňa nové, nepochopiteľné a čudné.
Vždy som bola tá chladná, tá, ktorej srdca sa nič nedotklo a zrazu je niekto v ňom. Zahniezdený, zabyvaný a ja sa len bezmocne prizeram bez akejkoľvek možnosti zbaviť sa ho... alebo vlastne chuti zbaviť sa ho.
Skrátka to asi prišlo príliš náhle a ja stále len spracúvam možnosť, že dokážem vôbec cítiť.
Len taká zábavka, aby som v sebe zadusila chuť niekomu klásť divne otázky. Prečo nemôžem byť normálna, prečo nemôžem byť ako ostatné ženské, ktoré keď sa zamilujú, tak do toho spadnú po hlave a už ani nevedia uvažovať? Ale ja nie, kdeže. S príliš čistou hlavou hľadím racionálne na veci, ktoré rozumom nejde vysvetliť.
A potom spochybňujem veci a pocity, vzťahy a lásku. Prečo? Pretože sú pre mňa nové, nepochopiteľné a čudné.
Vždy som bola tá chladná, tá, ktorej srdca sa nič nedotklo a zrazu je niekto v ňom. Zahniezdený, zabyvaný a ja sa len bezmocne prizeram bez akejkoľvek možnosti zbaviť sa ho... alebo vlastne chuti zbaviť sa ho.
Skrátka to asi prišlo príliš náhle a ja stále len spracúvam možnosť, že dokážem vôbec cítiť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára