Dilema

A zas tu sedím. Už niekoľko hodín zhrbená za počítačom nad hlúpou seminárkou, ktorá sa nie a nie dopísať.

Prečo? Pretože hlavou som, kdesi úplne inde. Pri ňom - od neho. Zmätená z toho, čo má prísť, by som najradšej zastavila čas. Alebo si aspoň vytvorila vlastnú dúhovú bublifukovú bublinku, v ktorej by som si pokojne nažívala a vykašľala sa na celý svet - to by bol pekný život...

Ale nie. 

Namiesto toho som hodená do sveta "veľkých rozhodnutí". Bez možnosti vysvetliť niekomu, že ja v skutočnosti vôbec NEVIEM, čo chcem.

Vlastne mám len dve možnosti: 1) odísť - užiť si 5 mesiacov v dokonalej dovolenkovej destinácii. Ďaleko od každodenného stereotypu. Spoznať nových ľudí. Zabaviť sa. Pracovať. Získať skúsenosti. Zarobiť si. - A najmä naivne dúfať, že keď sa vrátim ešte stále medzi nami zostane aspoň kúsok toho, čo máme teraz. Ale viete, 5 mesiacov je 5 mesiacov. (Čo je na jednej strane aj výhoda, keď skončíte v medziročníku a aj tak doma nemáte čo robiť.)

2) ostať - užiť si mesiac voľna. Odísť s ním k "slovenskému moru". Preč od každodenného stereotypu. Spoznať nových ľudí. Zabaviť sa. Pracovať. Získať skúsenosti. Niečo si zarobiť si. - A stráviť "romantické prázdniny" na bláznivých žúrkach spolu, s tým, že by sme si vlastne skúsili spoločné bývanie.

Ale vlastne mám len večnú ženskú dilemu, či dať prednosť srdcu alebo hlave. Byť chlap, tak nad tým uvažovať nemusím...